História
Podobne ako viacero loptových hier i hádzaná má svojich prapredchodcov už v najdávnevnejších obdobiach ľudskej histórie. Prvky chytania, hádzania, vedenia lopty obsahovali už v dávnej Číne, antickom Grécku i Ríme, či na Strednom východe pohybové hry s názvami episkyros, efebiké, harpastum alebo fezes. Súčasná podoba tohto športu sa však vo všeobecnosti odvodzuje z dánskeho handboldu, ktorý v roku 1898 začal so žiakmi ordruppského gymnázia hrávať učiteľ Holger Nielsen.
Hádzaná je kolektívna loptová hra. Jej súčasťou sú dve proti sebe hrajúce družstvá. Za každé družstvo hrá 6 hráčov v poli plus brankár. Maximálny počet nominovaných hráčov na zápas je 14, tréner ich môže kedykoľvek striedať, ich počet na ihrisku však nemôže byť vyšši ako 7. Podstatou hádzanej je streliť rukou viac gólov ako súper. Ktorému družstvu sa to podarí, vyhráva zápas. Hrá sa na dve brány, gól platí vtedy, keď lopta prekročí bránkovú čiaru.
Súčasné pravidlá hádzanej sú v platnosti od 1. augusta 2005. Hrací čas pre družstvá od 16 rokov je 2 x 30 minút, polčasová prestávka trvá 10 minút. Každé družstvo má možnosť oddychového času (time-out) jedenkrát za polčas.
Hráč môže loptu ovládať, dotknúž sa jej, hádzať nielen rukou, ale aj ramenom, bruchom, nohou nad kolenom. Naopak nesmie sa akokoľvek dotknúť lopty nohou pod kolenom, nesmie spraviť s loptou bez dribligu viac ako tri kroky, nesmie s loptou opustiť priestor ihriska a tiež s nou aj bez nej vstúpiť do bránkoviska, nesmie sa lopty dotknúť viac ako jedenkrát, pokiaľ sa lopta nedotkla medzitým zeme (tzv. dvojak), musí loptu odohrať do troch sekúnd, pokiaľ nedribluje.
Ak sa čokoľvek takéto stane, rozhodca loptu zveruje do rúk súpera, prípadne, ak previnenie voči pravidlám bolo výraznejšie, môže hráča vylúčiť (jasne kvalifikované fauly, nešportové správanie, ...) Môže ísť o vylúčenie na dvojminútovy trest, po odpykaní ktorého sa hráč na palubovku môže vrátiť alebo o vylúčenie červenou kartou, kedy hráč už do hry zasiahnuť nesmie a musí opustiť priestor ihriska. Červenú kartu rozhodca udeľuje aj po troch dvojminútových trestoch pre jedného hráča. Podobne pristupuje rozhodca aj ku trénerom, vedúcim mužstiev či funkcionárom, ak je ich správanie na ľavičke v rozpore s pravidlami. V prípade faulov v tesnej blízkosti bránkoviska, prípadne vo vyložených pozíciach napríklad odzadu alebo pri streľbe, rozhodca môže nariadiť tzv. 7-metrový hod, ktorý môže hádzať ktokoľvek zo 14 nominovaných hráčov.
Hracia plocha je 40 m dlhý a 20 m široký obdĺžnik, ktorý sa skladá z dvoch bránkovísk a hracieho poľa. Dlhšie okraje sa nazývajú postranné čiary, kratšie okraje bránkové čiary (medzi bránkovými žrďami) a bránkové autové čiary (po oboch stranách bránky). Bránka sa nachádza v strede každej bránkovej autovej čiary, jej vnútorná výška je 2 m a vnútorná šírka 3 m. Pred každou bránkou je bránkovisko, v ktorom sa smie pohybovať iba brankár (ten však môže hrať aj v poli, tam už ale pre neho platia pravidlá ako pre každého iného hráča, takže už sa nesmie dotknúť lopty nohou, prípadne s ňou urobiť viac ako tri kroky). Bránkovisko je ohraničené čiarou bránkoviska (6 m).
Vybavenie hráča
Hádzanárska lopta musí byť guľatá, vyrobená z koženého alebo syntetického materiálu. Jej oficiálne rozmery sú : 58-60 cm a 425-475 g pre mužov a dorastencov nad 16 rokov a 54-56 cm a 325-375 g pre ženy a dorastenky nad 14 rokov.
